5.kapitola

4. srpna 2012 v 0:00 | Mel |  Padlí anjeli
toto je prednastavené kedže som v tábore ale o dva dnik sa vraciam tak pekne citanie :D



Pohľad Sakury:

Sklonil sa ku mne a pobozkal ma. Tak toto som nečakala ak mám pravdu povedať. Pozrel na mňa a začal krútiť hlavou. "Nie, už nie. Prosím. Nerobte mi to znovu." Šepkal a pozeral do zeme. "Sasuke?" chcela som ho chytiť za rameno a zistiť čo sa deje ale odtiahol sa odo mňa. Nechápala som o čo mu ide a pozerala sa na neho ako na blázna a to totálneho. "Sasuke, čo sa ti stalo?" naďalej šepkal tie slová a nevnímal ma. Po tvári mi pomaličky začali tiecť dva potôčiky slanej vody. Urobil to len z rozmaru alebo ho vážne niečo trápilo? To sa asi nedozviem. "Vypadni!" zahučal na mňa. "Za všetko môžeš ty! Vždy môžeš za to, že trpím, tak prečo za mnou stále chodíš?! Prečo Sakura prečo?! Si otravná!" tie slová sa mi zabodávali do srdca ako tisíc nožov. Zase ma trápil, už znova. Bolelo to veľmi to bolelo a ja naivka som si myslela, že už konečne prestane, ale zdá sa mi že nie. Zvrtla som sa na podpätku a rozbehla sa na internát. Nechcem ho už v živote vidieť. Nikdy, stále mi len ubližuje. Zvliekla som si šaty a zabehla do sprchy kde som sa osprchovala a obliekla do pyžama. Ľahla som si do postele a naplno sa rozplakala. Uvedomuje si ten človek že mi ubližuje? Asi nie. Nemá srdce a city. Inak si to neviem vysvetliť. Teraz som sa zamyslela nad jeho slovami. Čo to hovoril? Že ho stále trápim a kvôli mne trpí? Však sa poznáme len pár týždňov. Nechápem takýchto chalanov. Keď som sa konečne upokojila tak som zaspala. Ráno som vstala okolo jedenástej mohli sme spať do kedy sme chceli keďže včera bol ten ples. Pomaličky som sa vyhrabala z postele a spravila si rannú hygienu. Kým som bola hotová bol už čas obeda. Zabehla som do jedálne a obed. Pri jednom stole sedeli Naruto, Hinata (samozrejme Narutovi na nohách), Sai , Ino, Temari, Shikamaru, Neji, Tenten, Suigetsu a samozrejme (ten koho som chcela vidieť najmenej) Sasuke. Zobrala som si tácku s jedlom a už som videla ako na mňa Hinata máva. Chcela som ísť síce inde ale nechcela som aby si niečo myslela. Prisadla som si teda k nim čo najďalej od Sasukeho. "Čo sa včera stalo že si tak rýchlo potom zmizla?" "Ja....ja, nebolo mi dobre tak som išla na izbu." "Sakura, ja viem že mi nehovoríš pravdu, na izbe sa porozprávame." Usmiala sa. Poznali sme sa síce len chvíľu ale stali sa z nás najlepšie kamarátky. Vždy vedela kedy klamem a kedy nie. Rýpala som sa vidličkou v tej grcke čo si privlastňuje meno jedlo. Nechcela som sa s ňou rozprávať. Vedela som že jej môžem dôverovať ale nechcela som znovu plakať čo by sa určite stalo. "Idem na izbu." Oznámila som im všetkým a vstala. Na Sasukeho som celý deň ani nepozrela. Nemám naňho náladu. Už sa sním vôbec nechcem rozpráva. Nechcem ho vidieť. Na izbe som sa rozhodla, že sa zastavím na chvíľu domov. Chcela by som aj vidieť ako mi zariadili izbu. Ako som sa rozhodla tak som aj spravila. Doma bola samozrejme len moja mama. "Ohayo." Slušne som pozdravila a išla ju pohľadať. Bola vo svojom ateliéri, či ako to mám nazvať, a niečo kreslila. "Ohayo. Čo tu robíš?" "Došla som si pozrieť ako ste mi zariadili izbu." Zaškerila som sa. "tapetu si musíš vybrať sama." "A kde si ju mám akože vybrať?" zamračila som sa a nechápavo na ňu pozerala. Zasmial sa a podala mi dosť hrubý leták. Pozerala som si stranu za stranou a rozhodla sa pre ružovo-čiernu tapetu. Keďže ružová a čierna sú moje obľúbené farby. "Tak chcem aj nábytok." Ukazovala som jej svoj výber. Nijak nereagovala, vedela že nemá šancu ma presvedčiť. Tú tvrdohlavosť mám po nej. "Zostaneš aj na večeru?" prikývla som. Vážne nemám náladu tam byť. Na večeru sme mali špagety. Moje obľúbené. Keď som sa najedla do prasknutia usúdila som že je na čase sa asi vrátiť na internát. Za tridsať minút som tam došla. Vbehla som do izby a skoro dostala infarkt. Na MOJEJ posteli sedel Sasuke. Počkať, videla som dobre? Sasuke? A ten tu čo robí? "Čo chceš?" vyštekla som na neho. "Kľud Saky. Chcem sa porozprávať." "A o čom!? Neublížil si mi už dosť!? Vypadni Sasuke! Vypadni z mojej izby a z môjho života! Čo si si myslel, že dôjdeš a ja ti skočím do náručia?!" hučala som po ňom. Fakt na neho nemám náladu a on si to asi neuvedomuje. "Tak trošku som si to myslel." "Je mi z teba zle! A teraz vypadni!" konečne zdvihol ten svoj milostivý zadok a odišiel z mojej izby. Keď odišiel, chytila som vankúš a chcela ho hodiť do dverí no namiesto toho pristál na tvári prekvapenej Hinaty. Aj napriek tomu aká som bola nahnevaná som sa rozosmiala. "Tak ti ďakujem." Zaškerila sa na mňa. "Bol tu Sasuke?" pripomenula mi moju nočnú moru. "Hej." "A?" sklopila som pohľad dolu. "Vynadala som mu."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama